Tak trochu iná rodina

Naši známi vyznávajú takzvanú americkú výchovu. Dieťa je samostatný tvor už od bábätka vie presne, čo a kedy to potrebuje. Vždy dostane, po čom zatúži. Jedná sa s ním ako so sebe rovným a nikdy sa mu neodporuje. Ak sa hnevá, nikdy naňho nekričia ani mu nedajú na zadok. No v praxi mi príde, že im to teda veľmi nefunguje. Ich dievčatko je pekne rozmaznaná primadona, ktorá nemá žiadne mantinely. Akonáhle nie je po jej, dupe nožičkami a hnevá sa ako blázon. Ešteže my s manželom to máme doma inak. Síce jeho matke sa naša výchova nepáči, ale to je jej problém. Hlavné je, že mi dvaja sa zhodneme.

Ja som tu pánom

Boli sme u nich v sobotu na návšteve, tak nám ukazovali novú izbičku, ktorú si vraj malá navrhovala sama. Aj keď nechápem, prečo má dve moderné detské izby. Vraj ju tá jedna už omrzela. Povedala im, že je pre bábätká a ona chce bývať ako princezná na zámku. Nevedela som, či sa mám smiať alebo by som jej s chuťou dala na zadok. Toto by som doma nechcela ani za celý svet. Raz budú jej otrokom. Naši chlapci sú skromní, majú spoločný priestor a podľa mňa celkom pekný. Snáď nám do budúcnosti príliš nezvlčia.